"To je možné. Ale TÁTO bude žiť!"

 

 

Morské vlny vyvrhli na súš morské hviezdice. Keď nastal odliv, hviezdice ostali uviaznuté na piesku, medzi skalami a nemohli sa zavrieť do ulity ako mušle, čo vedľa nich čakali na príliv. Na slnku hynuli, jedna po druhej vypustili dušu v márnom boji na nepriateľskom vzduchu.

Na pobrežie prichádzal muž, ktorý hviezdice zbieral a hádzal späť do mora. Počas odlivu prichádzal na pláž a zachraňoval nemé bytosti od bolestnej smrti. Všimol si ho okoloidúci a neveriacky sa pozeral.

"Čo tu robíš?"

"Nevidíš? Zachraňujem hviezdice."

"Ale prečo to robíš?"

"Lebo bez mojej pomoci zahynú."

"To mi je jasné, ale nemáš dojem, že to je márne?"



Záchranca zdvihol ďalšiu hviezdicu, zahodil ju do vody a spýtavo sa pozrel. Návštevník zachytil ten pohľad a vysvetľoval: "Vieš, tých hviezdic môže byť strašne veľa. Toto je predsa iba jedna malá pláž. Keď sa pozrieš na obe strany, uvidíš kilometre pobrežia, kde je tiež odliv a umierajú tam morské hviezdice možno po tisícoch. Nemôžeš ich všetky zachrániť. Je toľko hviezdic, toľko pobreží a morí! Snažíš sa márne, možno by si sa mal venovať niečomu inému."

Záchranca sa zohol po ďalšiu hviezdicu, zdvihol ju a ukázal návštevníkovi:

"To je možné. Ale TÁTO bude žiť!"

A hodil ju do morských vĺn.

---------------------------------------------------------------------------------

 Nikto sa nerodí ako rasista.