Verše pre Luciu, č. 23

Standa s milovanou Luckou

Bolí ma, keď ťa vidím,  
ako smútiš nad svetom.
Ako ťa trápi osud zvierat, ľudí,  
v tomto zápase divokom.

Chcel by som ti preto dať,  
nový, krajší, lepší svet.
Kde by sa deti stále mohli hrať,
kde už smutných očí psíkov niet.

Svet, kde rastú stromy, tráva.
Kde slnko svieti, hriať neprestáva.
Kde vládne láska a nie pýcha,
kde cit medzi dvomi neutícha.

Svet, kde budeme mať miesto svoje,  
pekný domček pri jazere.
A vôňa jedla z tvojich hrncov
bude sýtiť zvieratá, deti, starcov.

Takýto svet však sám ti nedám,
nemám na to toľko síl.

Preto buď pri mne, nech nepadám,
pre teba, pre mňa, pre život plný krásnych chvíľ.

Autor Standa Chrenka

(zverejnené so súhlasom autora)